Pretože odpoveď by možno znamenala urobiť zmenu, z ktorej máme strach, dostáva nás do neistoty, čo bude, keď napríklad opustíme doterajšiu prácu. Alebo nám naskočí obava z rozhodnutia a jeho definitívnosti, keď si povieme, že sa chceme rozísť. Strach zo samoty nás môže naľakať. Zahltí nás pocit, čo všetko by sme museli opustiť, zvládnuť, naučiť sa, aby sme sa dostali ďalej od toho, čo nechceme, resp. k tomu, čo chceme.

Môžeme sa obávať zlyhania, neúspechu. Môže nám brániť presvedčenie, čo sme získali v minulosti a opakovane nám ho náš vnútorný kritik pripomína: To nezvládneš!

Stáva sa, že za vyjadrením neviem, čo chcem, môže byť nechcem, nie som pripravený, nedokážem – nie teraz, nejde o mňa, len nie zmenu. Bráni nám časť nášho vnútra, čo nás chce vždy s dobrým úmyslom ochrániť, pomôcť nám, aj keď sa nám to nemusí tak javiť. Mozog najradšej vykonáva to, načo je zvyknutý. Keď niečo zmeníme, opäť s radosťou bude vykonávať na čo si zvykne.

Posunúť sa môžeme aj keď si uvedomíme, že to, čo chceme je, že sa potrebujeme rozhodnúť – niekedy medzi dvomi vecami – mám zostať v tomto zamestnaní alebo odísť. Inokedy sme zavalení viacerými možnosťami, z ktorých si nevieme vybrať.

Keď sa ti podarí zodpovedať otázku ČO chceš dosiahnuť? alebo Aké sú tvoje zámery a ciele? Čo chceš, aby bolo lepšie než je teraz?, môže byť tvoja cesta životom o niečo ľahšia a dostupnejšia, a to aj v prípade, keď už vieš, čo nechceš.

Keď si dovolíš položiť sám sebe alebo niekým iným túto otázku, samo podvedomie naštartuje proces hľadania odpovedí. A v odpovedi sa už môže začínať črtať ako na to.

A keď máš pocit, že si potrebuješ ujasniť čo chceš, rada ti posvietim na cestu.