Niektorí ľudia prichádzajú s tým, že sú nešťastní…

Nespokojní so svojim životom, prácou. Ale v rovnakej chvíli dodávajú: Neviem, čo chcem inak. Netuším, čo by sa malo zmeniť. Neviem, čo chcem namiesto toho. Cítim akoby ma niečo držalo a nechcelo pustiť ďalej. Len viem, že takto to už ďalej nechcem. Požiadavka býva nejasná: Chcem, aby mi bolo lepšie, aby som sa cítil/a kľudnejšie, spokojnejšie, mal/a zmysel… Poraďte ako na to.

To nie je ľahká situácia. Ako by sme sa snažili opraviť auto bez predstavy, čo by mohlo byť v neporiadku. Bez vedomia, ktorá zo súčiastok môže byť poškodená. Ani netušíme, ktorý nástroj k oprave použiť. To neznamená, že je oprava nemožná, len bude stáť viac času a energie.

Nevedieť čo chcem, je však v danom momente úplne normálne, prirodzené a ľudské. Aj uvedomenie, čo nechcem a od čoho sa chcem vzdialiť, čo už nechcem prežívať, znamená posun a môže odštartovať pohyb smerom od niečoho k miereniu k niečomu. Nápomocnou môže byť otázka Ako to vyzerá tam, kde sa vyhneš tomu, čo už nechceš prežívať?

Niekto býva zaskočený priamou otázkou: Čo chceš dosiahnuť? Odpoveď je však nesmierne dôležitá. Dáva nám smer a zmysel. A pokiaľ ho nemáme, budeme pravdepodobne prežívať prázdnotu, nespokojnosť, úzkosť, zaseknutie, bezradnosť…

Zaujímavé býva pozorovať, keď človeka požiadam, aby svoje chcenie formuloval pozitívne, t.j. nie nebudem, nechcem, chcem sa zbaviť, prestať…ako rýchlo sa preklikne. A aj keď ho chvíľami ešte k tomu zvádza, dokáže sa už opraviť. Obidvoch nás to obvykle rozosmeje. Niekedy sa môžeme BRÁNIŤ položiť si túto otázku.

Čo myslíš, z akého dôvodu? Aká je Tvoja skúsenosť?