Možno by tvoja odpoveď znela ako v čom. Chcem sa teraz chvíľku baviť o tej celkovej životnej spokojnosti.

V mojej práci sa zameriavam nielen na pomoc človeku zbaviť sa napr. bolesti, trápenia, problému, zlého stavu, ale aj na smerovanie k jeho spokojnosti.

V konečnom dôsledku spokojnosť, je to, o čo sa počas celého života usilujeme. Spokojnosť môže každý samozrejme vnímať inak. V jednom zaujímavom článku, z ktorého sem vyberám niektoré myšlienky, ma oslovila, podľa mňa, výstižná definícia – u spokojného človeka prevažujú kladné pocity, keď hodnotí svoj život. Aj keď rieši problémy, konflikty, prekonáva prekážky – príjemný pocit, že je mu na svete dobre, by mal prevažovať. V živote je to často ako na hojdačke a horšie životné obdobia striedajú tie lepšie. Spokojný človek sa však domnieva, že tých lepších je rozhodne viac.

A ČO BY MAL CÍTIŤ SPOKOJNÝ ČLOVEK? Mal by vnímať, že:

Má svoj život vo svojich rukách, a teda:

• žije život vnútorne slobodného človeka – je „režisérom“ svojho života,

• nie je na nikom a na ničom nezdravo závislý,

• je sám sebou – nehrá žiadne „divadlo“.

Je vnútorne dospelý:

• vie sa primerane zdravo presadiť,

• nebojí sa strápniť,

• vie sa ospravedlniť.

Je spokojný so svojim zdravotným stavom.

Čím viac máme dojem, že sa náš život uberá týmto smerom, tým lepšie. Je potrebné si však uvedomiť, že v živote nič nie je natrvalo a že je treba sa neustále o náš životný pocit spokojnosti starať.

P.S.1: A ako je to s tvojou spokojnosťou? Si spokojný? Čo robíš pre to, aby si bol?

P.S.2: V čom nie si spokojný?